Prvé slová, ktoré sme počas života vyslovili, si nikto z nás priamo nepamätá. Možno ich poznáme len z dookola omieľanej historky, na ktorej sa rodičia a starí rodičia vždy s láskou v očiach smejú a ktorú my, jej hlavní hrdinovia, považujeme za trápnu a ošúchanú. Aké však budú naše posledné slová ? A čo pred smrťou povie človek, ktorého jazyk zomrie spolu s ním ?
Posledné slová obyčajných smrteľníkov môžu znieť aj takto :
Cez Luník IX je to skratka
Teraz ma odfoť na tej skale.
Z prava nič nejde
Pusť ma k tomu, ja tomu rozumiem!
Zbime ho, veď je len sám!
Pokoj chlapci, toto je nulák.
Pozri, veď nie je nabitá.
Hoď mi sem kladivo.
Cítiš ten plyn? Zapni svetlo!
Ja chcem dvojitú vanilkovú.
Ty robíš pre mafiu? No, to ti teda neverím.
Psíček, poď sem!
OK, tréner. V ďaľšom kole ho knokautujem!
Drahá, nechceš dnes riadiť ty?
Brzdy sú hotové. Idem ich vyskúšať!
Prosím si ešte z tej hríbovej polievky.
Veď tu nie sú žiadne míny. Zase sa pomýlila rozviedka.
Pozri, užovka!
Tu je hrubý ľad. Tu prejdeme!
Drak, Ty si pil, dýchni na mňa !
Toto lano udrží aj slona
Tento granát je len atrapa
Ak poznáte, alebo ste nebodaj počuli nejaké ďalšie posledné slová obyčajných smrteľníkov, tak mi ich sem napíšte a pomôžte mi rozšíriť túto zaujímavú morbidnú zbierku.