Ako som si tak všimol, tak momentálne témou číslo jedna je spájanie môjho nick mena s fúrikom. Dokonca poniektorí žiadajú odo mňa, aby som sa dal premenovať na WHEELBARROW, čo po anglický znamená asi fúrik.
Určite čakáte odo mňa nejaké vysvetlenie, čo sa vlastne v ten osudný večer 10. mája skutočne stalo. Nečakajte žiadny rozsiahly román, ale iba ustrižky z toho čo si moje curvaiserové bunky stihli poriadne zaznamenať na moje sivé informačné médium.
Spomínam si na tmu a kolotoč, niečo podobné ako Bolek Bolívka na tej labuti vo filme Kurvahoši Gutentag. V tej tme som zacítil v rukách dva oválne železné predmety, ktoré som následne pevne uchopil, ... a potom to už išlo samo. V tom momente som zistil, že je to fúrik na jednom koliesku.
Na fúrik nepotrebujete žiaden vodičský preukaz a uvedomil som si, že riadiť ho môžem aj pod vplyvom alkoholu bez toho, aby som sa dostal do nejakého konfliktu s políciou. Neváhal som, a prenosné kolesové vozidlo, naložené hlinou, z ktorej sa vypínala polmetrová žihlava, bolo v tom momente pod mojou kontrolou.
Rýchlosť z nuly na 5 km za hodinu som dosiahol v priebehu desiatich sekúnd, čo sa dá považovať, v tom čase za obdivuhodnú. Netrvalo dlho, a svojimi akrobatickými kúskami s fúrikom som očaril prvého pasažiera, ktorý neváhal a posadil sa na predné sedadlo medzi polmetrovú žihlavu, ktorá ho nepochybne hriala svojim pálením.
Adrenalín stúpa, rýchlosť fúrika sa zvyšuje na 6 km za hodinu, chýbajúce predné sklo je očividne cítiť a pred nami je ľavotočivá asi 90 stupňová zákruta, ktorá sa stala osudnou. Následný šmyk, prudko nakláňa prenosné kolesové vozidlo a pasažier v tom okamihu padá cez ľavú bočnicu na zem.
Nehoda dopadla bez vážnych zranení, ešte v strese som sa pobral na najbližšiu tankovaciu pumpu nahlásiť nepríjemnú udalosť a dotankovať ďalší plný pohárik Courvoisera.
100%
