 Odratával som mesiace, odratával som dni, odratával som hodiny z cesty za slnkom, prírodou a priateľmi do rodného kysackého kraja. Nebudem klamať ak napíšem, že hlboko v duši som mal pred očami krajinu v ktorej sa piesok leje a sype vodopád, lenže realita, bola na moje sklamanie trošku iná. Ten vodopád sa nie sypal ale doslova lial! Prišiel som do krajiny tmavých oblakov, do krajiny plnej pesimizmu, kde hukot padajúcich kvapiek som načúval aj vo svojich snoch. Sirény a oznamy v miestnom rozhlase prosili o pomoc pri budovaní protizáplavových zábran, políciou uzavreté zatopené komunikácie, no a moje obľúbené rekreačné stredisko za zmenilo na krajinu tisíc jazier, kde o tretej hodiny ráno prebehla evakuácia. Asi takto to vyzeralo celý týždeň a v prvých chvíľach som nespoznával túto zamočenú krajinu. Ale počasie vypočulo moje modlitby a dnes, keď píšem tento článok som zaliaty potom od horúčavy, ktorá vládne vonku ešte v túto nočnú hodinu. Batoh mám už zbalený a zajtra skoro ráno môžem vyraziť ... ešte neviem presne kde, ale nápad príde určite sám, veď je tu stále čo obdivovať.
Prinášam ešte zaujímavé a autentické fotografie zo zatopeného areálu školy v prírode a Milko mi sľúbil poslať fotky ako vyzeral Hornád v čase 3. stupňa povodňovej aktivity.
| 
100%
