Pes vraj nezomiera. Pes zdochýna. Ak sa však stane na sedem rokov členom vašej domácnosti,
nedokážete len tak povedať, že zdochol. Nedokážete to povedať o tvorovi, ktorý vám dal toľko
lásky, čo vám nedá žiadny človek.
Ťažko sa píšu tieto riadky o psíkovi, ktorému som pomáhal na tento svet, ktorý strávil so mnou dva mesiace doslova v posteli, neustále prosil o mlieko a rástol pred očami ako z vody. Asi prvé slzičky človek vyroní ak sa musí so šteniatkom, ktoré vychoval natrvalo rozlúčiť s vedomím, že odchádza k novému pánovi s dobrým srdcom ! Mal som to šťastie, že RITA neodišla ďaleko od domova a mal som ju možnosť pravidelne, každé leto navštevovať. Len čo ma zbadala pri bránke, rýchlo dobehla a zabrechala mohutným hlasom ako ju inštinkt prinútil, ale po chvíli rozžiarila priateľské oči a kamarátsky sme sa opäť privítali.
Tohto roku už RITA nedobehne ma privítať. Už nikdy. Zomrela 28. mája 2009 o 10:30 hod.
P.S. Poznám na to terapiu. Zaobstarať si nového psa a to rýchlo, aby sa zaplnilo prázne miesto v srdci. Ešte som to nezažil, možno nenahradí, ale asi to pomáha.
|